Cieľ sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021
Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a ich bývaní. Dosiahnuť tento cieľ predpokladá pristupovať k sčítaniu ako:
- k požiadavke na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov,
- k požiadavke na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky,
- k rozhodnutiu zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov,
- k výzve na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov.
História sčítania na našom území
Sčítanie ľudu sa pravdepodobne vykonávalo na našom území už v stredoveku a možno ho teda oprávnene považovať za najstarší druh štatistiky. S rozvojom spoločnosti sa síce menil cieľ, účel, rozsah a metódy zisťovania a spracovania výsledkov, ale cenzy stále zostávali nenahraditeľným prameňom údajov o obyvateľstve na danom území a o jeho vývoji v danom období.
Súpisy v Uhorsku sa začali v roku 1784 a opakovali sa v dvojročných obdobiach.
Sčítaním ľudu v roku 1857 sa začal prechod od feudálnych súpisov k moderným sčítaniam ľudu. Vykonaním sčítania boli poverené už iba politické úrady a sčítanie sa uskutočnilo prvýkrát k jednému termínu - k 31. októbru 1857.
Prvé moderné sčítanie ľudu bolo v roku 1869 a začalo sa ním nové obdobie populačných cenzov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sčítanie sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910. Od roku 1869 sa sčítanie ľudu uskutočňovalo podľa zásad, ktoré boli stanovené medzinárodnými štatistickými kongresmi - prvý bol bruselský kongres v roku 1853.
Prvé československé sčítanie ľudu a bytov sa uskutočnilo k 15. februáru 1921 na základe prvého československého zákona o sčítaní ľudu číslo 256/222 Zb. z 8. apríla 1820. So sčítaním ľudu sa uskutočnilo aj sčítanie bytov.
Sčítanie ľudu v roku 1921 a aj nasledujúce v roku 1930 boli v podstate pokračovaním rakúskych sčítaní, napriek tomu, že prinášali nové poznatky i niektoré nové metódy. Potreba štatistických údajov vyvolaná veľkými povojnovými zmenami v počte a v štruktúre obyvateľstva bola dôvodom na vykonanie stručných súpisov obyvateľstva ešte pred všeobecným sčítaním ľudu plánovaným na rok 1950. Tieto súpisy sa uskutočnili k 4. októbru 1946 na Slovensku a k 22. máju 1947 v českých krajinách. Okrem toho sa v Čechách vykonal k 31. januáru 1946 súpis domov a bytov. V tomto prípade však nešlo o sčítanie v chápaní všeobecného cenzu. Cieľom týchto súpisov bolo, okrem zistenia celkového počtu obyvateľov, na Slovensku získať predovšetkým podklady o pracovných silách a spresniť informácie pre zásobovanie obyvateľstva, v Čechách predovšetkým podklady pre potreby národného poistenia.
Sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo k 1. marcu 1950, úzko nadväzovalo na sčítanie v roku 1930. Toto sčítanie ľudu bolo na celom území štátu spojené so sčítaním domov a bytov a súčasne sa uskutočnil aj súpis priemyselných a živnostenských podnikov a súpis poľnohospodárskych podnikov.
Sčítaním ľudu v roku 1961 sa začína nová etapa československých populačných cenzov. Toto sčítanie sa uskutočnilo k 1. marcu 1961 a jeho výsledky sú po prvý raz v histórii sčítaní výsledkami integrovaného cenzu so vzájomným prepojením údajov o obyvateľstve, domácnostiach, bytoch a domoch. Toto spojenie prinieslo celkom novú kvalitu údajov a výrazne rozšírilo možnosti ich využitia.
Aj keď ďalšie sčítania ľudu, ktoré boli k 1. decembru 1970 a k 1. novembru 1980, priniesli niektoré iné aspekty a prístupy (najmä v oblasti spracovania údajov), základom a východiskom dodnes zostáva kvalitatívne nové chápanie sčítania v roku 1961.
So sčítaním sa od roku 1970 spájajú aj 2-percentné výberové zisťovania v domácnostiach (mikrocenzy) zamerané na diferencie v príjmovej úrovni rôznych skupín obyvateľstva a na niektoré ďalšie stránky rozvoja životnej úrovne domácností. Údaje z oboch sčítaní (v roku 1970 i v roku 1980) boli široko publikované. Časť z nich sa využila aj pri zostavení publikácie s mimoriadnym významom - Retrospektívneho lexikónu obcí Československej socialistickej republiky 1950 - 1970 (Federálny štatistický úrad, 1978). Obsahom publikácie sú údaje o vývoji a rozmiestnení obyvateľstva, o počte domov podľa obcí a ich častí, o vývoji názvov obcí a iné údaje.
Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo posledné z československých sčítaní. Pri organizovaní cenzu v roku 1991 a pri spracovaní a publikovaní jeho výsledkov bola použitá moderná výpočtová technika. V porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami sa rozšíril obsah sčítania o náboženské vyznanie a širšia bola tiež škála zisťovaných národností (po prvý raz sa osobitne zisťovala rómska národnosť). Pripravovaný široký rozsah publikovaných výsledkov bol v dôsledku politických zmien značne zúžený, mnohé pripravované štatistické prehľady neboli spracované. Uložené primárne údaje na pamäťových médiách umožnili realizovať prepočet výsledkov z tohto sčítania na zmenenú územnú organizáciu SR.
Sčítania, ktoré sa vo svete uskutočnili okolo roku 2000, vychádzali z metodických odporúčaní OSN a Európskej únie, konkrétne z rezolúcie Ekonomickej a sociálnej rady OSN č. 1995/7 zo dňa 19. júla 1995. Nadväzujúcim dokumentom boli Odporúčania pre sčítanie obyvateľov a domov okolo roku 2000 v regióne EHK. V súlade s uvedenými dokumentmi bolo pripravené aj Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 v Slovenskej republike. Upravoval ho zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 z 12. mája 1998.
Rozhodujúcim okamihom sčítania bol 26. máj 2001. Údaje aktuálne k tomuto dátumu sa zisťovali metódou samosčítania, to znamená, že do sčítacích formulárov ich zapisovali sami obyvatelia. V roku 2001 celé sčítanie, t. j. jeho legislatívnu, organizačnú a metodickú prípravu, ako aj spôsob zberu, spracovania, publikovania a prezentácie získaných údajov zabezpečoval po prvý raz v histórii v celom rozsahu Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Právnym rámcom pre sčítanie 2011 sa v Slovenskej republike stal zákon č. 263/2008 Z. z. (pdf - 71 kB) o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 z 18. júna 2008. Sčítanie 2011 sa vykonalo na celom území Slovenskej republiky k 21. máju 2011.
Do histórie sa zapísalo najmä z dvoch dôvodov. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 (pdf - 99 kB) boli všetky členské štáty Európskej únie po prvý raz povinné usporiadať sčítanie v tom istom roku. Obyvatelia Slovenskej republiky si pri májovom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 po prvý raz v histórii vyberali, či vyplnia sčítacie formuláre v listinnej podobe alebo v elektronickej forme.
SODB_Plagat_A4.pdf
SODB_DL_Letak.pdf
Scitanie_obyvatelov.docx